Dr. M.U. Františkovi Biringerovi, župnému
hlavnému lekárovi, horlivému hygienikovi
a ľudomilovi venujem s priateľskou úctou.

Predmluva
K napísaniu tohoto krátkeho zdravotného návodu tá zkúsenosť ma nútila, že náš roľnícky ľud a spolu s ním bydliaci želiarsky a nádennícky ľud nemá ani tých najelementárnejších zdravotných vedomostí, čoho smutným následkom je šírenie sa rozličných chytľavých a iných nemocí.
Rozumný a aké-také zdravotné známosti majúci človek môže vyhnúť mnohým nemociam, zvlášte ale predísť môže rozmahu už nadobudnutých nemocí, lebo takto smýšľajúci človek nesverí svoj neduh na špinavé a často škodlivé domáce prostriedky, alebo na liečivou vedomosťou sa chlúbiace staré baby, ale obráti sa so svojím neduhom k lekárovi, ktorý mu dá radu a proti neduhu pomoc poskytne.
Jak dôležitá je známosť všeobecných pravidiel, práve tak dôležitá je každému rozumnejšiemu človeku, aby s chytľavými a nákazlivými neduhmi na čistom bol.
Hojnými zkúsenosťami a pozorovaním dnešných časov na vysokú úroveň vyzdvihnutá lekárska veda nepodvratne svedčí, že jej ochranné prostriedky proti nákazlivým a chytľavým nemociam veľmi nám všetkým pomáhajú a väčšie-menšie rozšírenie týchto nemocí len v tom má príčinu, že nepoužijeme týchto ochranných prostriedkov v živote.
Aby tieto ochranné prostriedky každému sa staly prístupnými, z pomedzi najpotrebnejších zdravotných známosti, krátke a na všetko sa vzťahujúce poučenie dávam tu do rúk tým, ktorý o svoje zdravie dbajú. Želal by som si, aby i moje dielce prispelo, aspoň niečím, k zdravotnému povzneseniu nášho milého slovenského ľudu, aby v ňom našiel náš ľud aspoň najhlavnejšie pokyny, dľa ktorých vedel by si zachrániť svoj najväčší poklad, svoje zdravie.
V Nitrianskych Žabokrekoch, v júni 1923.
Dr. Koloman Petrikovits,
býv. okr. lekár.

Úvod
Milí spoluobčania!
K Vám sa obraciam tu, milí spoluobčania, ktorí písané slovo radi prečítate a čítanému porozumiete. Kristus Pán celý svoj život venoval učeniu a poučovaniu, nasledujte Jeho príklad i vy, a ako dobrí kresťania, učte sa aj vy od tých, ktorí vám dobre chcú a vám dobré rady dať môžu.
Škola života neposkytla každému príležitosť k tomu, aby sa pravidlá zachovania svojho zdravia naučil, nahraďte teda toto zameškanie, keď sa vám k tomu príležitosť poskytne, lebo učiť a vzdelávať sa možno sa vám v každom veku, učenie vždy zdokonaľuje dušu človeka a blíž vedie k Bohu.
Už aj národy najstaršej doby spoznaly potrebu pestovania svojho zdravia a zdravie si tak vedeli vážiť, ako najdrahší poklad, lebo nahliadli, že len zdravý človek môže odolať tisícerým nerestiam a nebezpečiam života. Vzdelanejšie národy prítomnej doby zase cítia, že tuzemské povolanie človeka -pracovitý a tvorivý život- jedine zdravá ústrojnosť môže zabezpečiť a nepochybné je, že len zdravý človek je v stave tešiť sa zemskému životu.
Staroveké vzdelané národy veľkú váhu kládly na opateru zdravia. Z ich pozostalých spisov a rozličných pamätností vidieť môžeme, že ich zdravotné ustanovizne v mnohom ohľade boli veľmi dokonalé, prísne zákony a pravidlá tvorili, ktoré všetky nariaďovali opateru telesného zdravia, obranu proti nákazlivým chorobám. Mali chýrnych lekárov, ľudové kúpele, vodovody, rozsiahle dvory, pohodlné byty. Deťom poskytovali zdravú výchovu a vôbec vykonali všetko možné, aby vychovali telesne i duševne pevné pokolenie; od nich nám zostalo to zlaté príslovie: „V zdravom tele zdravý duch.“
Na základe mojich lekárskych vedomostí ako i v každodennom živote, zo styku s ľudom nadobudnutých zkúseností chcem vám tu podať tie pravidlá života, ktorých zachovaním môžeme si ochraňovať zdravie, spokojnosť, pokoj duše a zemskú blaženosť si neporušenou učiniť. Označujem spolu tie základné zásady, ktoré každý človek, aj ten najchudobnejší zadržať môže a má, aby mnohému zlu a nebezpečnej nemoci vyhnúť mohol a svojmu účinlivému, každodenný chlieb zabezpečujúcemu povolaniu zodpovedal.
Najviac nemocí pochodí z nečistoty, lebo príčina mnohých nemocí – ten maličký, slobodným okom neviditeľný bacillus (huba) – rád sa rozmnožuje vo všeliakom prachu, špine a hnijúcich látkach, ktoré sú v jeho živote a v množení práve takí činitelia, ako povetrie pre ústroje ľudské a zvierace.
Milý spoluobčane, s dovolením prestúpim prah tvojho domu a v tvojom sprievode prezrem dvor, bývanie tvoje a všetko, čo sa v tvojom okolí nachádza.
Venuj mi len krátku polhodinku, ktorú môžeme poučné a užitočne spolu stráviť, porozprávajúc sa o tých zdravotných pravidlách, s ktorými ťa práve chcem oboznámiť.

I. Dvor
Obzri si každodenne svoj dvor a okolie domu; prísne a dôsledne drž si pred očami, že od čistoty tvojho dvora a okolia domu môže záviseť zdravie tvojej rodiny.
Pred dvermi a oknami bývania netrp špinu, smeti, hnoj, lebo v tomto sa rodia príčiny nemocí, ktoré s pohýbaným prachom dostanú sa ti do jedla nápoja, telo ti nakazia, prípadne i zkazia.
Pre tú príčinu každodenne si pozametaj okolie domu a dvor, smeti shrň na hnoj, ktorý nech je od bývania a od studne, pitnú vodu ti dávajúcej, aspoň 20 metrov vzdialený. Hnoj dľa možnosti často vyvážaj na roľu, lebo v starom a hnijúcom hnoji väzí mnohá nemoc, ktorá ustavične hrozí nebezpečím tvojmu zdraviu.
Bariny netrp na dvore, lebo nepríjemný a nezdravý zápach rozširujú v bývaní a sú riadne hniezdom bacillov (húb) chytľavých nemocí. Bariny zanos čistou zemou, alebo čistým štrkom,/ktorý dostaneš z korýt potokov.
Okolie studne si veľmi čisto drž, lebo okolo nej nahromadená špina nakazí ti pitnú vodu, od ktorej potom môžeš dostať behavku, horúčku (týfus), červienku. Dobre daj pozor, aby ti dažďová voda alebo hnojovka k studni netiekla, lebo tieto pretečú cez vrstvu zeme okolo studne a nebezpečne môžu zašpiniť pitnú vodu. Studňu si dľa možnosti zariaď na pumpu, lebo do otvorenej studne ľahko sa môže dostať všeliaká škodlivá špina. Jestli si dáš kopať novú studňu, kopaj ju v čistej pôde, kde hnoja, smetiska alebo maštale nikdy nebolo a oblož ju hriadlami (prsteňmi), /ktoré môžeš hotové dostať/. Takto lacnú, trvalú a zdravú studňu budeš mať; keď ale kameňom muruješ studňu, vtedy dovrchných radov kladené kamene s cementovou maltou tak postávaj, aby jedna ich čiastka prišla pod povrch zeme, druhá vrchná čiastka ale nad površím zeme aspoň na 25 cm. vyčnievala. Okolie studne vždy čistým riečnym štrkom vyplň.
Záchod postav ďaleko od studne a drž ho v poriadku a v čistote. Zanedbaný záchod býva príčinou mnohých nemocí v rodine; bez záchoda však nesmie byť ľudské bývanie. Pri každom dome má byť zariadený záchod, lebo podľa toho sa súdi vzdelanosť a smysel k čistote majiteľa domu.

II. Bývanie
Teraz ale vojdi do svojho bývania, obzri si kuchyňu, povšimni si jej dlažbu a dobre pozoruj, aby na nej diery, jamy, trhliny neboli, lebo, v týchto sa shromažďujú všeliaké kuchynské odpadky, ktorých zaschnutý a nemoc zapríčiňujúci prach ty sám i tvoji domáci ustavične vdychujú do seba a od toho onezdravejú.
Ak je dlažba tvojej kuchyne zem, tak jej vrchnú vrstvu ostrou motykou aspoň raz do roka zoškriab a nahrň čerstvej, čistej hlinitej zeme, ktorú potom dobre ubi. Keď je ale z tehly alebo z dosák tá dlažba, tak ju často odrhni horúcim lúhom, ktorý si z dreveného popola môžeš pripraviť, a sú-li aké chyby na dlážke, tie vyrovnaj.
Všetky nádoby na varenie a jedenie a tiež i prístroje po upotrebení vrelou vodou daj umyť, čistým uterákom utrieť na sucho a odložiť na miesto, ktoré tiež drž v čistote. – Mnohé nemoce sa môžu rozniesť v rodine skrze jedáce a pijacé nádoby.
Na vodové nádoby daj veľký pozor, lebo aj pitím vody z nečistej nádoby možno si nadobudnúť nemoc.
Nádoby na pomyje drž na takom mieste, kde jedáce a pijacé nádoby nie sú; miesto nádržky na pomyje maj zvlášte na starosti.
Vojdi do obývanej izby a obzri si jej dlážku, či bola zametená? – lebo blato a špina cez deň nanosená môže kryť v sebe mnohú nemoc i nemožno vedieť, či neviditeľný bacillus (huba) nenapadne zdravie niektorého z vás.
Neľutuj si dať čistiť jedáci stôl, často ho daj odrhnúť horúcou vodou; mnohej nemoci vyhneš ty aj tvoji, keď čisto varené jedlá čistým náčiním na čistom stole môžete zjesť.
Izbové náradie a vôbec celé zariadenie máš tak čisto držať, akoby si každý deň hosťov čakal do domu. Ale dobre si všimni aj povetrie v obydlenej izbe, lebo len čisté a nepáchnuce povetrie môže dať zdravie. – Práve preto v zime v lete každodenne prevetruj izbu.
V oknách nedrž kadeaké drobnosti, pre ktoré nemôžeš okno otvoriť, ale odprac tieto veci, aby ti mnoho svetla mohlo vniknúť do izby, lebo slnečné svetlo práve tak potrebuje človek, ako aj bylina; bez slnečného svetla niet zdravia, niet života, mimo toho slnečné svetlo – zvlášte keď ti otvoreným oknom vojde do izby – vysuší vlhké steny, čistí povetrie izby a na miesto ztuchnutého, vlhkého, príliš nezdravého povetria donesie do izby čerstvé, čisté a zdravé povetrie.
V lete, dľa možnosti jedno okno stále drž otvorené, aby si vždy čerstvý, čistý a zdravý vzduch mohol vdychovať do seba.
Posteľ si na žiaden pád nepostav k vlhkej stene, lebo ľahko môžeš dostať boľavé trhanie v údoch; pri takejto vlhkej stene spávajúce deti stanú sa bledými, nevyvinutými, hostečnými a k suchotám náklonnými.
Periny často vetraj a obliečky aspoň dvojtýždenne zamieňaj čistými. Slamu svojho slamníka každoročne aspoň dva razy zameň čerstvou slamou. Starú slamu vyhoď na hnojište, alebo ak si mal nemocného v rodine svojej, slamu z jeho postele daj spáliť, lebo choroba do slamy vsiakla a ustavične ohrozuje zdravie tvojej rodiny.
Dlážku v izbe, dľa možnosti z dosák si sprav, lebo takáto dlážka ľahko sa dá drhnúť, mimo toho v zime lepšie drží teplo a ochraňuje ťa od prestydnutia v izbe.
Na dlážku nikdy nepľuj, ale polož si do kútika izby malé pľuvátko, ktoré naplň popolom, pieskom alebo pilinami a v páde potreby do toho pľuj. – Pľuvátko časom vyprázdni na hnoj a čerstvo naplň. – Výpľuvok môže rozširovať tie najnebezpečnejšie nemoci, v prvom rade však suchoty, mimo toho aj veľký hnus budí v zdravom človeku.
Bývanie si zbytočne neokuruj, lebo v prílišnom teple telo ustane, prehreje, potí sa a stane sa náklonným k prechladnutiu.
Psa, mačku len z potreby drž v dome, lebo od týchto zvlášte deti môžu uchytiť nemoc; všeliaké hlísty, a črevné červy len cestou psov a mačiek sa dostanú do tela človeka.

III. Čistota rodiny
Keď toto všetko v poriadku držíš, – obzri si aj seba a deti, či ste aj vy čistí? Každého človeka svätou povinnosťou k sebe a blížnym je, aby čistotu tela a šatstva mal na starosti, lebo nečisté telo a nečistý odev nielen teba urobí nezdravým, ale môže preniesť nemoc aj na človeka s tebou sa stýkajúceho. – Preto si dobre zaznamenaj, aby si si prv ako sa ráno pomodlíš, umyl ruky, tvár, vyplákol ústa, očistil zuby, lebo takto sa ochrániš od mnohých nemocí.
Mydla a vody nešetri, – P. Boh to na to dal, aby sme to užívali; v lete sa často kúpaj v rieke.
Spodnie šaty si často preobliekaj, lebo tie vťahujú do seba škodné výpary tela, nepríjemným zápachom naplnia človeka. – Deťom neodpusť každodenné umývanie, lebo zvlášte tieto sú vystavené všeliakým nemociam. – Často im daj čisté spodné šaty, veď pranie bielizne nie je tak namáhavé a útratné, ako myslíš, – voda a mydlo je v každom dome. – Rozličné kožné nemoce, svrbenie, chrastavosť, vredovitosť a zvlášte tak častý svrab a zavšivavenie len na nečistej koži a neusporiadanej hlave povstávajú a sa množia.
Liehové nápoje, tabak mierne požívaj, lebo od pijatyky môžeš dostať zapuchnutie pečene, ľadvenicovú a srdečnú vadu; mnohé fajčenie kazí oči a srdce. -Deťom opojného nápoja nikdy nedaj, lebo v odrastlejšom veku zostanú hlúpe a slabé; ku každej chorobe zvlášte ale k choromyseľnosti a k padúcnici (mrcha nemoc) stanú sa náchylnými.

IV. Nákazlivé nemoce
O všetkých ľudských nemociach vôbec si zapamätaj, že jedna ich čiastka vplyvom náhodilých okolností napáda ľudské ústroje. Takéto sú napríklad poranenie, prechladnutie, otrávenie, tak následkom slabej krvnosti povstalé nemoce; – ich iná čiastka je ale nákazlivého rázu, totiž taká, že z jedného človeka prenesie sa na druhého, na príklad šarlach (spala), osýpky, záškrt, sypanice (nestovice, kiahne), somársky kašeľ (dusivý kašeľ), trachoma, pohlavné choroby, – pľúcne suchoty, – alebo sa tak rozširujú, že cestou nimi poškvrnenej vody a uličného prachu dostávajú sa do ústrojov človeka, napríklad horúčka (brušný týfus), červienka, cholera.
V hociktorej chytľavej chorobe trpiaci nemocný môže nakaziť s ním sa stýkajúceho človeka. -Práve preto si vpíš do srdca, že keď teba alebo iného člena rodiny napadla niektorá chytľavá nemoc, nepraj to druhému, tvojmu blížnemu, ale počas tvojej choroby vyhýbaj susedom alebo iným cudzím, lebo ju aj títo môžu dostať od teba alebo od tvojich domácich.
S nezdravým v takejto nemoci nechoď k lekárovi, lebo aj v ceste môže druhých nakaziť, prípadne nemoc môžeš rozniesť v susednej obci, ale lekára volaj do domu, ktorý ho bude liečiť a dá ti dobrú radu.
Chytľavé nemoci sú vôbec nebezpečné, lebo z jednej strany ľahko sa chytajú z jedného človeka na druhého, skrze čo nie len celé rodiny ale aj veľká čiastka obyvateľstva obce môže onezdravieť, to jest epidemický (rozmnožujúc sa) môžu vystúpiť, z druhej strany ale zapríčiňujú smrť mnohých ľudí, pri ozdravených ale často zanechávajú trvalé následky, ako hluchotu, ochromenosť, neduh ľadveníc, srdca atď.
Aby si ale poznal u nás často sa zjavujúce nemoci, ktoré sú chytľavé a pred ktorými si zvláštne deti máš chrániť, opíšem ti ich tu na krátko tak, že ich ľahko poznáš, keď pri niektorom členovi tvojej rodiny vystúpia.
Zatriedim ti tieto nemoci vzhľadom na vedecké stanovisko a na praktický život nasledovne:

A) Detské nákazlivé nemoce
a) Osýpky – (Drobnice, spalničky)
Najznámejšia a najčastejšia, obyčajne ľahkého priebehu detská nemoc sú osýpky (drobnice, spalničky). Horúčosťou sa začínajú, oči sa začervenajú, slzia, zapuchnú, karpavejú, skoro nastúpi suchý kašeľ a o 2-3 dni vyrazia sa na tvary a na celom tele ako drobné šošovičky škvrny červenej barvy a hneď aj väčšie, nepravidelnej podoby, redšie-hustejšie, čiastočne odlúčené, čiastočne do hromady stečené výražky.
Takéhoto nemocného treba držať v posteli v jednakom a nie príliš veľkom teple aj vtedy, keď sa už lepšie cíti a keď sa škvrny aj ztratily, lebo ľahko môže prechladnúť a nebezpečný zápal pľúc dostať.
Nemoc trvá 2-4 týždne, ktorá niekedy veľmi ľahko prestane, inokedy zase ťažký je jej priebeh a. mnoho detí umre v nej.
Osýpky patria medzi najchytľavejšie detské nemoci a kde vystúpily, obyčajne epidemický ráz dosiahnu, tojest húfne sa rozmnožujú.
b) Ovčie sypanice – (Plané neštovice)
Chytľavá ale ľahkého priebehu detská nemoc sú ovčie sypanice, pri ktorých na tváry a tele riedko roztratené, šošovičnej veľkosti vriedky, pluzgiere povstá-vajú, ktoré žltavo-priezračný, neskoršie hnisavo-mutný obsah, okolo ale úzky červený kruh majú. Takéto dieťa v posteli drž, lebo ľahko prechladne a do inej nemoci môže upadnúť; po vyhojení ho dobre okúpaj.
c) Zánet príušnice – (Zápal ušnej blany)
Medzi menšími dedinskými deťmi častá a chytľavá nemoc je zápal ušnej hľúzy. Pri tejto nemoci zapuchne dieťaťu spodna čiastka jedného ucha a okolie pod škraňou, následkom čoho ťažko ústa otvára, s bolesťou preglgá, málo je, horúčosť má. Niekedy razom aj obe strany zapuchnú a vtedy je tá nemoc vážnejšia, lebo dieťa za viac dní nemôže ústa otvoriť, zle alebo nijako nejie, nespí, schudne; zapuchlina sa z riedka zhnojí.
Nezdravému dieťaťu daj osobitné jedáce a pitné náčinie, zdravé deti ale nech si často ústa vyplachujú slabou slanou vodou, lebo nemoc cez ústa napáda deti.
d) Dusivý kašeľ – (Kŕčovitý alebo somársky kašeľ)
Veľmi chytľavá nemoc je dusivý kašeľ, ktorý v prvom rade menšie deti napáda, výnimečne ale aj na odrastených sa chytí. Táto nemoc v istých prestávkach s kašľovými nápadmi sa javí, pod ktorými nápadmi tvár osvetlie, oči sa vypúlia, nezdravý sotva môže vdýchnuť, tak, že by sme mysleli, že sa zadusí; konečne nápad prestane a nezdravý vysilený klesne.
Pod nápadmi nezdravý silno vracia, niekedy aj krv z nosa mu tečie, ba aj oči mu od krvi očervenajú a celé krvavé škvrny vzniknú na bielej časti očí. Následkom opakujúcich sa nápadov aj tvár nezdravého odudľavie, niekedy ale – zvlášť menšie deti – zapálenie pľúc dostanú následkom dusivého kašľa a takýto zápal obyčajne ťažkého priebehu býva.
Dusivým kašľom napadnuté dieťa, dľa možnosti, na slobodnom povetrí, od prachu, dymu a vetra ochránenom mieste drž; keď ale pre nečas von zdržovať sa nemôže, tak izbu nezdravého dobre prevetraj, lebo čím horšie povetrie vdychuje do seba, tým častejšie ho trápia a slabia kašlové nápady. Sem sa vzťahuje tá zkúsenosť, že v dusivom kašli deti v noci viac kašlú ako vo dne, keďže v noci izbu nikto neprevetráva.
Dusivý kašeľ potrvá 2-3-4 mesiace; v lete je obyčajne ľahšieho priebehu ako v zime.

1. B) Tuzemské nákazlivé nemoci
   a) Spala – (Šarlach – škarlát)
   Oboznámim ťa s tou najnebezpečnejšou nemocou, ktorá je hrúzou každého rodiča a nad ktorou už z počutia zdesí sa obávajúca matka a ktorá nemoc často každú rodinu obce navštívi.
   Táto nebezpečná detská nemoc je spala (šarlach) ktorá sa začína horúčosťou, bolením hlavy a hrdla, vracaním (dávením), potom celé telo očervenie ako súkno. – Takéhoto nemocného treba hneď uložiť do postele a nakoľko možno, odlúčiť od ostatných zdravých, maloletých členov rodiny.
   S nezdravým počas jeho nemoci nikto sa nesmie stýkať, len ten, kto ho opatruje. – Ale ani opatrovník sa nesmie s druhým stýkať, lebo aj on môže preniesť tú nemoc na druhých.
   Keď odlúčenie nezdravého nie je možné, tak najmúdrejšie je odviesť takého nemocného do najbližšej nemocnice. – Keby ale ani toto nebolo možné, tak zdraví tým spôsobom sa môžu ochrániť od nemoci, že si ústa a hrdlo často vyplachujú slabou slanou vodou, alebo Kálium hypermanganicumom jasnej cviklovej barvy a ruky si často umyjú v mydlovej vode.
   O ktorom dome vieš, že má takého nemocného, ta ani ty nechoď, ani svoje deti ta nepusť; taktiež nepusť k tvojej rodine nikoho z takého dvora, v ktorom sa na šarlach nemocný nachádza, ale nepusť ani vtedy cudzieho človeka do tvojho domu, keď v tvojej rodine je na šarlach nemocný.
   Šarlach trvá obyčajne 6 týždňov, ačkoľvek nezdravý môže sa už po dvoch týždňoch dobre cítiť; jeho nemoc napriek tomu ešte neprestala a ešte aj v šiestich týždňoch vždy môže ho stihnúť vážny neduh, – na príklad môže dostať vodnatieľku (zapálenie ľadveníc) tečenie z ucha (hnisové zapálenie stredného ucha), následkom čoho môže ohluchnúť aj na obe uší, mimo toho ale za tento čas aj druhých môže nakaziť.
   Práve preto takéto nezdravé dieťa od jeho onemocnenia rátajúc za šesť týždňov nesmie chodiť do školy, a nesmie sa pustiť medzi zdravé deti, zvlášte ale dokiaľ sa mu koža celkom neslúpila a tečenie z ucha neprestalo, považovať sa má za nákazlivého nemocného.
   Prv, akoby zo šarlachu vyliečené dieťa vyšlo z domu, má sa v teplej mydlovej vode dobre vykúpať a do čistých spodných i vrchných šiat obliecť.
   Po vyhojení nezdravého izbu jeho neomylne daj olíčiť, všetko náradie horúcim lúhom daj poumývať, slamu z postele spáľ, obliečky z perín, upotrebované prádlo v kotle daj vyvariť, dlážku horúcou lúhovou vodou daj odrhnúť, lebo keď toto neurobíš, otrava nemoci za roky môže trvať v tvojom bývaní a aj po rokoch môže nakaziť zdravých členov rodiny.
   Tu prednesené výstražné pravidlá dobre si zadrž v pamäti, lebo pri všetkých nákazlivých a chytľavých nemociach zväčša tieto isté ochranné poriadky (opatrenia) musíš zachovať, preto viac ráz nebudem opakovať.
   b) Záškrt – (Diíteritis – arigina)
   Dosť častá detská nemoc je záškrt, ktorá v sprievode horúčosti, bolenia hrdla a vracania (dávenia) vystupuje; hlas nezdravého je chripľavý, kašeľ štekavý, dych ťažký, tvár bledá, gamby osvetlené, na tvári vystúpi studený pot, v hrdle a na vnútrajšej strane mandlí bielosivé široké fľaky, blanky videť, z ktorých mnoho záškrtového jedu (húb) sa vyprázdni s kašľom a výlučkom hrdla. Preto veľkú pozornosť obracaj na vývratok a výpľuvok, k jeho desínfikovaniu (aby si ho neškodným urobil) drž stále silnú karbolovú vodu pri lôžku nemocného, s ktorou výlučky nezdravého hneď oblej.
   Nezdravému daj osobitné nádoby k jedeniu a pitiu lebo skrze tieto najľahšie môžu dostať nemoc ostatné zdravé deti.
   Takýto nemocný práve tak sa má odlúčiť od zdravých, ako som to pri šarlachu opísal; zvláštnu starosť maj o čistotu úst nezdravého, jeho jedáce a pijacé nástroje čisto vyvar v horúcej vode.
   Keď záškrtový nezdravý zavčasu má lekársku pomoc, tak za 1-2 týždne sa môže vyhojiť, pozde použité lekárske zakročenie mnoho ráz nemá výsledku. Keď k takému nezdravému lekára voláš, nezabudni mu odkázať, že nezdravý bezpochyby záškrt má, to je preto potrebné, aby lekár látku (matériu) k zaštepeniu sebou doniesol, lebo túto nemoc len zaštepením možno istotne liečiť.
   Dosiaľ opísané nemoce napádajú zvlášte deti niže 15 rokov, tojest k nim sú viacej deti náklonné, preto ich detskými nemocami nazývame, ačkolvek zriedkavé aj odrastený človek ich dostať môže. – V nasledovnom ti tie nemoce opíšem, ktoré zvlášť medzi odrastenými zvyknú vystupovať, ale i detí sú k ním ná-klonné.
   c) Brušný týf- (Horúčka – hlavnička – horká nemoc)
   Na prvom mieste stojí najznámejšia nákazlivá – chytľavá nemoc: brušný tyf, poťažne horúčka; riadne v takých domoch sa stretáme s touto nemocou, kde na dvore a v bývaní mnoho špiny sa nachodí, lebo bacillus, zapríčiniteľ tejto nemoci len v špine sa rodí z ktorej všeliakou cestou môže vniknúť do ľudských ústrojov. Najjednoduchejší a najčastejší spôsob rozšírenia nemocí je nakazenie sa skrze vodu, čo sa tak môže stať, že v dvornom alebo v uličnom prachu a v barinách žijúci bacillus (huba) sa dostane do studne a odtiaľto do žalúdka človeka, z ktorého sa potom ďalej rozchádza po celom tele.
   Cestou pokrmov a nápojov môžeš dostať tú nemoc vtedy, keď jej jed vnikne do nich, čo ľahko sa stane tam, kde je mnoho nečistoty a predovšetkým kde je mnoho múch, lebo muchy každú špinu vyhľadajú,- na nohy prilepený tyfový jed (bacille-huby) složia ti na chlieb, na jedáce a pitné nádoby, do mlieka, do vody a tyfovým jedom takto zanečistené pokrmy a nápoje nakazia tvoje telo.
   Práve preto pilne kynož muchy a aby sa nemnožily, drž si čisto bývanie a dvor, často daj vyvoziť hnoj, lebo muchy práve tak, ako nákazlivú nemoc zapríčiňujúce bacille, len v špine a starom hnoji sa rozmnožujú.
   Brušný tyf obyčajne 4-5 týždňov trvá a je vždy ťažkou chorobou, ktorá nezdravému mnohé bolesti, jeho okoličným mnoho tesklivosti spôsobí. Nemoc je vlastne v krvi, skrze ktorú hlavne črevá napáda a práve pre toto cestou výkalu nezdravého sa ďalej šíri najčastejšie a najľahšie, lebo výkaly takéhoto nemocného, ba i moč jeho je plný horúčkových bacillov, ktoré s nečisto uprataným výkalom a močom do dvornej zeme a hnoja prijdúc, stále ohrozujú zdravie celej tvojej domácnosti.
   Výkal a moč horúčkového nezdravého hneď pri jeho posteli urob neškodným tým spôsobom, že do nádoby, v ktorej je ten výkal a moč nalej zatoľko tekúceho vápna, alebo silný roztok karbolu. Takto desinfikované výkaly s nádobou pozorne vynes na dvor, kde do jamy k tomuto cieľu na ochránenom mieste vykopanej vylej jej obsah a majúc na pohotové tekúce vápno, nádobu týmto ešte vypláchni.
   Takýto výkal nikdy nevylej do záchodu, lebo aj odtiaľto ho môžu rozniesť muchy, myši a potkany.
   Oproti horúčke je najistejšia obrana na všetko siahajúca čistota a časté, – zvlášte pred jedením vykonané umývanie rúk.
   d) Červienka – (Úplavica)
   Brušnému týfu nejako podobná ;a následkom svetovej vojny na všetky strany rozširovaná, vám všetkým známa nákazlivá nemoc je červienka, ktorá črevá napáda a nezdravému veľké, trápne brušné bolesti spôsobí.
   Tá nemoc veľkou behavkou, boľavým silením sa javí, potom zas krvavé a veľmi časté výkaly prichádzajú, ktoré nezdravého celkom zoslabia a na dlhý čas práce neschopným urobia.
   Príčina nemoci práve tak, ako som pri horúčke opísal, len v nečistote väzí a pravidlá obrany proti nej tiež s tým sa srovnávajú, čo som pri horúčke rozpovedal: čistý dvor, čisté bývanie, čistá voda, telesná čistota ochránia pred ňou.
   e) Epidemické strnutie šije – (Zmeravenie väzov)
   (Zánet obalov modzgových a obalov miechy.)
   Nákazlivá a chytľavá, tebe snáď vôbec neznáma, ale kedy-tedy sa objavujúca choroba je takzvané epidemické strnutie šije, alebo pospolité povedané zapálenie modzgových blán.
   Začína sa veľkým bolením hlavy a vracaním v sprievode zimnice. – Bolenie hlavy sa sústredňuje v okolí súhlavia (tylo – šije), čoskoro vystúpi zmeraravenie svalstva tylového a chrbtového; často sa pozoruje šilhanie, ďalej ochromenie rozličných ústrojov.
   Nemoc, – obyčajne ťažkého a nebezpečného priebehu – môže potrvať 1-2 dni, a vtedy je smrteľná, inokedy aj 3-4 týždne sa ťahá.
   Po vyliečení sa často pozoruje stále zmrzačenie rozličných vážnych ústrojov, napríklad hluchota. onemenie atď.
   Ochranu podáva oproti nej všeobecná čistota a obchádzanie touto nemocou zamoreného domu.
   f) Šestonedeľná horúčka – (Horúčka omladníc)
   Na dedinách ženám veľmi známa a ťažkého priebehu nemoc je šestonedeľná horúčka. – Jej pôvod a jediná príčina väzí len v nečistote v zachádzaní pri pôrodoch.
   K pôrodu pracujúca žena je z ohľadu nákazy najnedotklivejšie stvorenie Pána Boha. Keď sa kde najväčšia čistota musí zadržiavať, tak sa to má v prvom rade pri pôrodoch zachovávať a síce so stránky každej osoby pri pôrode účinkujúcej.
   Nákazu ktokoľvek môže preniesť na pôrodnicu, predovšetkým nečistou bielizňou a všelijakými špinavými, – pod pôrodnicu uloženými handrami. – Neučená, laická pomocníčka tiež ohrozuje život pôrodnice svojou nevedomosťou, s ktorou sa stretávame pri pôrodoch v menších dedinách.
   Ženy, dobre si zapamätajte, že pri pôrodoch vaše zdravie a váš život len od tej najprísnejšie zadržanej všečistoty závisí. Práve preto pred pôrodom prichystajte si čistú bielizeň – košele, uteráky, plachty – navlečte si čisté podušky a periny, posteľ si čistým pokryte a pri pôrodoch len čistú bielizeň užívajte.
   Mnohé ženské nevyhojiteľné choroby povstanú následkom pri pôrodoch zanedbanej čistoty.
   g) Trachoma – (Zrnitý katar spojivky)
   Nákazlivá a medzi chudobným ľudom v jednotlivých vidiekoch veľmi rozšírená očná nemoc je trachoma. Meno tejto pravdepodobne všetci poznáte a viete, že trachoma oči napáda a skrz ňu mnohí ľudia ztratili zrak a nejeden zarábateľ chleba, práceschopný úbohý človek prišiel na žobrácku palicu.
   To je nemoc veľmi zdĺhavá, takrečeno roky a roky trvajúca a mnoho ráz na próbu postaví trpezlivosť i nemocného i lekára. Oproti nej sa najlepšie a najistejšie obrániš, keď si ruky čisto budeš držať a trachomovému človekovi nepodáš rukú; prípadne svrbiace oči si nebudeš treť koncami prstov, ale čistým vačkovým ručníkom, alebo opakom ruky si utri oči.
   O trachome máme osobitný zákon, ktorý trachomového k tomu zaväzuje, aby sa dal skrz lekára liečiť.
   Veľmi radné je, keď s každou očnou chorobou k lekárovi sa obrátiš, lebo nikdy nemôžeš vedieť, či tá, nevinnou sa zdajúca choroba, nie je počiatkom trachomy.
   h) Malária – (Striedavá zimnica)
   V niektorých močiarovitých krajoch, na príklad v Albánii, v Taliansku panujúci neduh je malária, táto zákerná a zdĺhavá choroba.
   Chorobu tú veľmi dobre poznajú naši úbohí a bývalí bojovníci z ich vlastnej smutnej zkúsenosti. – Choroba povstane uštipnutím niektorými druhmi komárov, ktorí v sebe nosia tých drobuškych, slobodným okom neviditeľných cudzopasníkov, ktorých komár vo svojom sosáku nosiac, pichnutím zaštepí do krvi človeka, kde sa rozmnožujúc, zapríčinia dlhú chorľavosť nakazenej osoby.
   I u nás, na našich vidiekoch sa zriedkavé pozoruje táto choroba, proti ktorej odvodnením močaristých miest a chránením sa od poštípania komármi môžeme brániť.
   i) Besnota – (Vzteklina)
   Nákazlivá choroba je i besnota, ktorá obyčajne- psov a mačky napáda ale uhryznutím besným psom alebo mačkou sa i na človeka prenesie.
   Jedinú a najistejšiu ochranu podáva v páde pohryzenia besným, alebo besnotou podozrivým psom a mačkou ochranné štepenie v ústave, tomuto cieľu zariadenom, u nás výlučne v Prahe sa nachádzajúcom Pasteurovom ústave.
   Zvláštne nariadenia nútia pohryzenú osobu k liečivému štepeniu.
   Podozrivé chovajúceho sa psa priviaž na zinku, istejšie je ale takého psa alebo mačku dať zkántrit.
2. C) Pospolité nebezpečné z cudziny dovlečené choroby
   a) Škvrnitý týf
   Veľmi nebezpečná a nákazlivá – chytľavá nemoc je škvrnitý týf, ktorý zvlášte v Rusku, vo východnej Haliči a v Rumunsku panuje. – Z týchto krajov ho počas vojny zavliekli i do našich pohraničných dedín vojaci a uprchľici; od toho času tu i tam vyskytujú sa prípady tejto nebezpečnej choroby zvlášť v Podkarpatskej Rusii.
   Táto choroba neobyčajne vysokou horúčosťou, bolením hlavy, náramným telesným zoslabnutím sa začína. Čoskoro škvrny, fľaky sa zjavujú na prsiach a bruchu a na vnútrajších plochách horných končatín; nemocný dojmom veľmi ťažkého tyfusového chorého pôsobí na okolie práve preto sa menuje choroba škvrnitým týfom, hoci do toho nič nemá.
   Vzhľadom na veľkú chytľavosť a ťažký, mnoho ráz smrteľný priebeh škvrnitého tyfu veľmi prísne zdravotné nariadenia sa starajú o to, aby v páde vystúpenia a zjavenia sa prvého onemocnenia choroba sa rozšírila. Tieto nariadenia vzťahujú sa na bezodkladné oznámenie onemocnenia obecnému predstavenstvu aj v tom páde, jestli by len podozrenie tejto choroby sa vyskytlo; ďalej na bezodkladné povolanie lekára k nemocnému a rýchle osamotenie nemocného od zdravých členov rodiny.
   Túto chorobu rozširujú zvlášte rúchové vši a blchy pochádzajúce od nemocného škvrnitým týfom nakazeného. Títo cudzopasníci tým spôsobom rozširujú otáznu chorobu, že do ich sosáku krvou z nezdravého vysanou dostanú sa bacille (huby) a poštípaním zdravého človeka nakazia mu krv.
   Práve preto drž sa veľmi čisto, lebo nevieš, či i tá malá voš alebo blcha ti nezapríčiní ťažkú a mnoho ráz smrteľnú chorobu. – Škvrnitým týfom nakazený dom obchádzaj už z ďaleka.
   b) Neštovice – (Kiahne – opravdivé sypanice)
   Táto nebezpečná a prípadne sa veľmi rozšíriť mohuca nákazlivá a chytľavá nemoc v stredoveku po celej Europe zúrii a mnoho miliónov ľudských životov zmámila. – Na šťastie len z chýru znáš jej meno ale nie je vylúčené, že sa kedy-tedy i u nás môže zjaviť, lebo v niektorých krajoch Ruska ešte i v dnešnej dobe panuje a rozličným spôsobom – napríklad uprchlíkmi a po hraniciach sa túlajúcimi cigánskymi tlupami – ľahko sa môže dovliecť i k nám.
   Že akými príznakmi sa zjavuje táto choroba, to hádam každý bude vedieť: po tvári a po celom tele husto roztrúsené vriedky – pľuzgiere sa vyrazia šo-šovičnej veľkosti, ktoré v prvé dni žltavo-priezračný, pozdejšie hnisavo-mútny obsah majú, inokedy zas tmavomodrým, skoro krvavým obsahom sa zjavujú a to sú tie takzvané a veľmi nebezpečné ,,čierne neštovice“; ostatné príznaky, ako horúčosť, bolenie hlavy, všeobecné telesné zoslabnutie, podobné sú škvrnitému tyfu.
   Po vyliečení stanú sa chorí rapavými, ktoré telesné zohavenie každý z vás poznáte.
   Cieľom zamedzenia rozšírenia tejto choroby tie isté ochranné opatrenia stupia do platností, ktoré som ku škvrnitému týfu napísal, s tým poznamenaním, že oproti neštoviciam istú ochranu podáva ochranné štepenie (očkovanie), ktoré osobitný zákon pre každého človeka nariaďuje. – Ochranné očkovanie len najvýš na sedem rokov podá ochranu proti nešto-viciam; práve preto sa máme aspoň každých 6-7 rokov znova dať zaočkovať, čo nám úradný lekár zdarma prevedie v čas ročného verejného očkovania.
   c) Ázijská cholera (Kolera)
   Červienka a vôbec prudkým žalúdkovým črevným chorobám podobná ale mnoho-nebezpečnejšia nákazlivá nemoc je cholera, ktorá pôvodne z Ázie bola dovlečená do našich európskych štátov, prečo jej meno je „ázijská cholera.“
   Nenadále, takrečeno za minútu vystúpenou hnačkou, silením a neprestajným vracaním sa začína; nemocný hneď v prvej hodine úplne zoslabnutý ľahne do postele, studený pot zachváti jeho bledú, zapadnutú tvár; vpadlé oči, temný pohľad, urýchlené dýchanie, slabučké, rýchle bitie srdca, zapadnuté brucho, studené končatiny, studené prsty modrej barvy sú tie príznaky, ktoré vzbudia podozrenie v okolí na choleru.
   Zvlášť v letné mesiace sa zjavuje v súvislosti veľkej letnej horúčosti.
   Jej nákaza väzí vo výkaloch nemocného, lebo je vlastne črevnou nákazou.
   V páde podozrenia, že sa táto nemoc zjavila, hneď sa to musí oznámiť obecnému predstavenstvu, k nemocnému má sa povolať čo najskôr lekár a ním nariadené ochranné opatrenia čo najprísnejšie sa musia zadržať; hoci veľmi nákazlivá a nebezpečná je táto choroba, proti nej sa ľahko môžeme brániť a od nej ochrániť, lebo nákaza len s priamym stykom s nemocným alebo s jeho najbližším okolím od neho pochádzajúcimi predmetmi sa prenesie na zdravého.
   Práve preto drž sa čo najčistejšie, nepi vodu z riek a z priekop, nejedz v lete neopláknuté ovocie, studňu si čisto drž, cholerou nakazený dom z ďaleká obchádzaj, týmto spôsobom sa i od tejto nebezpečnej choroby môžeš ochrániť.
   d) Španielska horúčka – (Chrípka – influenza)
   Ako nová a následkom svetovej vojny po celej Európe rozšírená a vám všetkým známa nákazlivá – chytľavá-nemoc je takzvaná španielska horúčka, čili chrípka. Veď hádam niet dospelého človeka, ktorý by nebol pretrpel alebo v jeho rodine nebol videl tú húfnu a rýchle sa rozširujúcu a v najväčšej miere chytľavú chorobu, ktorá veru mnoho ľudských životov požadovala v obci.
   Vo veľkosti jej trojaké prejavenie poznáme a síce pľúcnu, brušnú, tojest črevnú a modzgovú chrípku. Jej modzgové prejavenie je vlastne to najnebezpečnejšie, lebo pri veľkej úmrtnosti ťažké a vážne telesné a duševné – nervové zmrzačenie ponecháva za sebou u tých, ktorí ju prekonali.
   Proti tejto chorobe tiež len mierny spôsob života, dobrá živnosť a všeobecná čistota podáva nám dosť dobrú obranu.
   Dľa zdravotného zákona, každý dom, v ktorom cintľavá nemoc sa vyskytla, opatriť sa musí červenou – cudzím vstup zakazujúcou výlepkou (ceduľou). „Tu je chytľavá choroba.“
   Takouto výlepkou označený dom má každý človek vo svojom záujme obchádzať; spomenuté výlepky (ceduľky) dostaneš u obecného predstavenstva.

D) Iné  nákazlivé choroby
a) Všeobecné strnutie svalstva – Špinavé kŕče
Zriedkavá, ale veľmi ťažká nákazlivá choroba je takzvané všeobecné strnutie svalstva. –
Zdanlivé, bez každej príčiny vystúpia kŕče, predovšetkým v chrbtových svaloch, v rukách, nohách a v ústnych svaloch; nemocný ako zdrevenený leží na posteli, ústa otvoriť nie je vstave, zuby zaseknuté, hlava do zadu stiahnutá, chrbát podobný tvrdej doske, ruky-nohy zmeravené; nemocný pri úplne čistom povedomí tie najväčšie telesné bolesti musí trpieť, ktoré pri každom zahrkotaní v okolí nemocného povstavšom sa len zväčšujú, nemocný sa strhne a ešte mocnejšie zmeravie, podobne ako keby silný elektrický prúd prebehol cez jeho i tak ubolené telo; po dvoch-troch veľmi trápnych dňoch nastane oslobodzujúca smrť.
Túto nemoc vy obyčajne ako zapálenie modzgov považujete, ona ale do zapálenia modzgov nič nemá.
Nemoc je vlastne otrávenie sústavy nervovej, zapríčinené vniknutím zvláštnych bacillov do krvi (takzvané tetanusové bacille), ktoré sa výlučne len cestou poranenia dostanú do krvi. Tieto bacille v povrchných vrstvách zeme sa zdržiavajú, zvlášť ale okolo hnojíšť, i tu zvlášť v konských hnojištiach žijú.
Postačí pichnutie sa špinavou, okolo hnojišťa sa nachádzajúcou trieskou, alebo iným. zemou, hnojom zanečisteným predmetom, aby nemoc táto veľmi ťažkého a väčšinou smrteľného priebehu povstala.
Prvé príznaky onemocnenia javia sa v ôsmy až dvanásty deň, rátajúc od dňa pichnutia-poranenia sa tak, že pôvodná rana sa už i úplne zahojiť mohla a nikto si ani nevšimne to maličké pichnutie sa ale v nachladnutí a v iných rozličných okolnostiach hľadá príčinu choroby.
Najistejšie liečenie tejto ťažkej choroby (deje sa v nemocniciach, kde sa nemocný so zvláštnou proti-tetanusovou látkou úspešne zaštepiť môže.
b) Kňahňa – ruža – (Erysipelas)
Vám všetkým veľmi známa a obyčajne len za ľahkú považovaná nákazlivá nemoc je kňahňa čili ruža.
Táto nemoc istými zvláštnymi hubami (bacillami), zapríčinená vniknutím bacilov do porušenej kože povstane, lebo najjednoduchšia možnosť je zaškrabnutie sa nechtami na ktorejkoľvek čiastke kože, najčastejšie ale na tvári.
Do porušenej kože náhodou sa môžu dostať isté huby a počnúc sa tam rozmnožovať, uskutočnia tú chorobu, ktorá ako plameň rozširuje sa po napadnutej čiastke.
Vysokou horúčosťou, bolením hlavy sa začína, skoro vystúpi čuločervená zapálenina celého okolia napadnutej kože. Zapálenina môže sa rýchle rozširovať, niekedy vandruje po celom tele tak, že na jednom mieste sa vyhojí a v susednej čiastke znova vystúpi. – Pri starších osobách všeobecná telesné zoslabnutie zriedka ale i smrť zapríčiní.
Veľmi mylne smýšľanie panuje medzi pospolitým ľudcm ohľadom liečenia kňahne, totiž tá mienka sa zakorenila do smýšľania ľudského, že vraj kňahňa nesmie sa mokrými obkladkami liečiť. To je veľký omyl, ba naopak, kňahňa najúspešnejšie rozličnými lekárnickými tekutinami sa dá liečiť, taktiež i vlhkými obkladkami; keďže ale táto nemoc vlastne aj všeobecné otrávenie krve pôsobí, liečenie i vnútrajšími liekmi sa musí prevádzať.
Tie takzvané „lizabetky“ (Elizabetten Kugel) slúžia naozaj len starým a v zdravotníctve zaostalým babkám potechou, ktoré nechcú nič vedieť o nových liečivých prostriedkoch; „lizabetky“ nie sú nič iného, ako s kriedovým prachom rozmiešaný gáfor do guliek zmiesený.
c) Pohlavné choroby
Pochádzajú z nemravnosti a ľahkomyseľnosti ľudstva obojeho pohlavia, tým, že takýto spôsob života veľkú príležitosť poskytuje k rozširovaniu týchto ošklivých a nebezpečie ľudskej spoločnosti tvoriacich nákazlivých chorôb.
V najväčšej miere nákazlivé sú a v dnešných poválečných časoch a najvážnejšiu škodu spôsobia národom.
Trojaké ich poznáme, a síce kvapavka alebo hnisotok (tripper), potom mäkký vred alebo mäkký šanker, po tretie tvrdý vred alebo tvrdý šanker (prijica, syphilis).
Čistý spôsob života a mravné smýšľanie ochráni vás od tých chorôb, ktoré ešte i vo vašom treťom pokolení javia sa ako nenapraviteľné hriechy predkov.
Len dôkladné lekárske liečenie zabezpečuje úplné vyliečenie sa z týchto špinavých chorôb.
d) Suchoty – (Suchá nemoc – pľúcna tuberkulóza)
Ako najznámejšiu nákazlivú nemoc opíšem suchoty, tú nemoc, pred ktorou sa človek desí a ktorá ]e medzi všetkými nákazlivými nemocami najnebezpečnejšia, lebo je nezhojiteľná, z druhej strany ale; veľmi rozšírená medzi chudobnejšími a menej rozumnými triedami ľudu.
Je to pľúcna choroba, čiže suchá nemoc, ktorá ako najväčšia kliatba človečenstva je známa a viac pustoší medzi ľuďmi, ako všetky ostatné nákazlivé a chytľavé nemoci.
Zvlášte v najlepšom veku napáda a pustoší, mnoho tisíc rodín uvaľuje do zármutku, mnoho tisíc rodičom najkrajšie nádeje uvaľuje do hrobu.
Tá nemoc je práve tak nákazlivá ako hociktorá z posiaľ opísaných nákazlivých nemocí, lebo jej príčina tiež len v nákaze väzí, tojest hubami, tuberkulóznymi bacilami je zapríčinená, a od ostatných nákazlivých nemocí sa len v tom líši, že sa húfne nerozširuje ale tam strežie u prahu každých dverí aby kradmo napadla ten mladý ústroj, ktorý najmenej je vstave brániť sa proti nej. – Skryte a pomaly sa vyviňuje, nepozorovane sa osadí do slabých pľúc; napadnutá ústrojnosť postupne slabne, nemocný bledne, chudne, nemá chuti k jedlu, pozdejšie začne kašlať, nočné potenie nastúpi, kašlanie bude častejšie, zima a horúčosť premenlivé trápia nezdravého, ústrojnosť celkom oslabne, konečne nezdravý do postele ľahne a po dlhej, mnoho ráz roky trvajúcej kalvárii tu nechá zemskú blaženosť – prejde na druhý svet.
Takzvané suchoty nielen pľúca napadnú, ale do každej čiastky ľudského tela sa môžu zahniezdiť. – Veľmi častý je zjav suchota kostí, zhybov, ďalej zriedkavejšia suchota brušnej a modzgovej blany.
Všeznáme jej miesto sú hľúzové hrče, z ktorých najradšej krkové žlazy napadne; tento posledný zjav ako ,,škrofle“ je známy medzi ľudom.
Suchoty, ktoré lekárska veda tuberkulózou menuje, v prvom rade cestou výpľuvku prechádzajú na druhého, zdravého človeka, ale aj počas takejto nemoci utvorený výlučok a hnojenie môže nemoc rozširovať. Práve preto dobre si zaznamenaj, že výpľuvok suchotinára nebezpečie kryje v sebe ohľadom tých, ktorí sú okolo neho a nebezpečné sú aj tie hnojive výlučky, ktoré sa v kosťovej črvoti a suchotových (škrofulozných) žlázach tvoria.
Suchotinár nech alebo do vačkového ručníka, alebo do pľuvátka pľuje, čo karbolovou vodou treba desinfikovať; hnojive výlučky ale s vatou (obväzkom) do ohňa sa musia hodiť.
Proti tejto ťažkej a životu nebezpečnej nemoci najistejšiu obranu podáva čistota, zdravý spôsob života; suché, dobre prevetrené bývanie, dobrá živnosť a obchádzanie na suchoty trpiaceho človeka.
e) Slezinová sneť
Každý roľník a hospodár pozná u rožnej lichvy dosť často sa vyskytujúcu nákazlivú a zhubnú chorobu takzvanú slezinovú sneť, čiže anthrax.
Táto choroba zvlášť rožnú lichvu napáda ale i na človeka sa veľmi ľahko prenesie tým spôsobom, keď z hoväda na slezinovú sneť trpiaceho pochádzajúce ktorékoľvek čiastky do ľudskej ústrojnosti sa dostanú či cestou zažívacích ústrojov, alebo cestou porušenia kože.
Vzhľadom na dvojaké spôsoby možnosti nakazenia sa poznáme vnútornú slezinovú sneť, keď sa do vnútornosti dostane nákaza napríklad užívaním mäsa, pochádzajúceho z lichvy na slezinovú sneť trpiacej, ďalej poznáme vonkajšiu slezinovú sneť, tojest puchierok zhubný, ktorý sa na tej čiastke kože utvorí, kde ostala koža porušenou, oškúlením, uškrabnutím, pichnutím a táto porušenina kože sa prípadne a nenadále znečistí,
tojest infikuje krvou, kosťou, kožou, srsťou, mäsom z nezdravého hoväda pochádzajúcimi.
Jedinú a istú ochranu poskytuje neužívanie mäsa z nezdravej lichvy pochádzajúceho v páde ale vypadnutia rožnej lichvy na slezinovú sneť trpiacej, tou najväčšou pozornosťou musíte zachádzať a pokračovať pri zakopaní nakazenej lichvacej zdochliny; karbolový roztok pri tomto zachádzaní nesmie chybovať tým cieľom, aby ste si prípadne a náhodilé povstalé oškúleniny rúk hneď umyť, tojest desinfikovať mohli.
Slezinová sneť predovšetkým vo vnútornostiach vystupujúca je veľmi vážna, takrečeno smrteľná choroba.

E) Vracanie a hnačka dietok. Priejem dietok s dávením. Žalúdkový a črevný letný katar.
Prv ako by dokončil oboznámenie ťa z nákazlivými nemocami, ešte jednu vážnu, takrečeno každodennú, zvlášte ale v letných mesiacoch panujúcu detskú chorobu ti musím opísať, ktorá práve nie je chytľavá, ani v užšom smysle slova nákazlivá, ale zo stanoviska vedeckého jej pôvod a príčina predsa len v nákaze väzí. – K tejto vlastne len kojenci a nemluvniatka sú náchylné; je to takzvaná detská hnačka obyčajne vracaním sprevádzaná.
Kojenci, predovšetkým ale umele nadájané, kravským mliekom kŕmené deti padnú veľmi ľahko do nej a mnohé nemluvniatka životom platia túto zdanlivé jednoduchú a väčšmi len ľahkou považovanú chorobu.
Tie všelijaké, pomerne nevinné huby (bacille) s uličným prachom prijdú do úst kojenca alebo do mlieka, pre dieťa prihotoveného a touto cestou i do žalúdka dieťaťa, odkiaľ sa podajú ďalej do čriev a v týchto sa rozmnožujúc, zapríčinia v tých slabučkých detských črevách takzvané katare, ktoré ty mylne ako zapálenie čriev poznáš.
Napadnuté dieťa z počiatku denne 2-3 riedke kalenie dostane (pošpiní sa), čoskoro vystúpia bolesti, kalenia (potreba – stolica) stanú sa častejšími. – Výkaly sú zelenastej (trávovej) barvy červeným šliamom smiešané, inokedy zas nečistej šedastej barvy s nepríjemným zápachom; mnoho razy i krvavé prúžiky sú vmiešané do výkalov.
Zapamätaj si dobre, že pri kojencoch a vôbec pri menších dietkach tá najprísnejšia čistota a poriadok sa musí zachovať v kŕmení. – Ovocie malým deťom nedávaj, lebo už sa mnoho ráz stalo, že následkom jednej slivky, čerešne alebo hrušky deti do cintorína vyniesli.

• F) Svrab
  Každý ho poznáte, práve preto len v krátkosti vás obznámim s týmto kožným neduhom, ktorý mnohým ľuďom bezsenné noci a mnohým a telesnú škodu spôsobí. – Chytľavá a malými cudzopasníkmi (nie bacillami), malými živočíchmi, podoby malinkej vši zapríčinená táto choroba veľmi rozšírená je po dedinách zvlášť v zimných časoch.
  Tieto malinké živočíchy sa do hlbších vrstiev kože zaryjú a tam sa aj rozmnožujúc, ryjú sa ďalej a ďalej v koži podobne ako krtica pod zemou a týmto rytím zapríčiňujú to isté dobre známe, nepríjemné svrbenie a škriabanie sa zvlášť v čas spánku.
  Nie je práve vážnou chorobou, ale napr. malým deťom veľké ťažkosti spôsobí o mnoho ráz ich telesný vývin prekazí tým, že následkom nočného svrbenia neprestajného škrabania nevyspia sa a tak telesne upadnúť musia; svrabom napadnutý človek veľkú ošklivosť budí v jeho blížnom.
  Rozličné ľudské prostriedky sa užívajú proti svrabu, najúspešnejšie ale sa dá lekárom predpísanými liekmi liečiť.
  Proti tejto ošklivej a v mnohých ľuďoch istú neodôvodnenú predpojatosť a obavu budiacej chorobe najistejšiu ochranu poskytuje všeobecná telesná čistota.
• G) V š i v a v o s ť – M u ň k y
  O týchto ošklivých a hnusných živočíchoch málo vám môžem sdeliť; každý z vás poznáte vši, ktoré sú u nás trojaké a síce vši vlasnatej hlavy, vši šatstva a vši vlások čili muňky – filcky.
  Rozširovanie rozličných a veľmi vážnych chorôb pripisuje, tojest privlastňuje sa poštípaniu od týchto živočíchov; týmto spôsobom sa rozširuje na príklad škvrnitý týí (viď stranu 23.)
  Tu ešte len toľko poznamenám, že od všivavého človeka každá, čistotu milujúca osoba sa práve tak chráni ako od najošklivejšieho zvieraťa; zavšivavené dieťa neslúži k chvále svojim rodičom.
  Zavšivavený človek cieľom oslobodenia sa od tejto ošklivosti práve tak sa má obrátiť k lekárovi, ako s ktoroukoľvek inou chorobou.
• H) Črevné červy – Hlísty – Pásomnice
  Týchto cudzopasníkov rozličného druhu každý z vás poznáte; mnohoraké sú a síce celkom drobušké, ledva viditeľné, ďalej ale až do 5-6 metrov dlhé.
  Jednu spoločnú vlastnosť majú všetky a síce tú, že každý druh potrebuje dvoch gazdov k jeho vývinu, práve preto sa menujú dvojgazdovými živočíchmi, – čo sa tak musí rozumieť, že jednu čiastku svojho života v zvierati strávi, druhú čiastku ale v človekovi.
  Tam, kde rozličné zvieratá, predovšetkým psi, mačky, svine sú, tam aj rozliční črevní červi žijú, ktorých zárodky veľmi ľahko sa dostanú s nečistými rukami, nápojmi, jedlami do zažívacích ústrojov človeka, tu sa vyliahnu z malých zárodkov červi istého druhu a v črevách sa ďalej rozmnožujúc a rastúc, neprestajne sajú obživujúce šťavy človeka.
  Najistejšiu ochranu poskytuje proti ním všeobecná telesná čistota a to zdravotnícke pravidlo, že so zvieratmi psami a mačkami deti nech sa nepoihrávajú, lebo na srsti týchto zvierat nalepené zárodky veľmi ľahko sa dostanú s nečistými rukami do úst a tak aj do žalúdka dieťaťa. K odohnaniu týchto cudzopasníkov slúžia zvláštne lieky.
• I) Kožné vyrážky – Kožný výsyp – Mokrá alebo suchá lišaj – Opar obecný
  Rozličné, mnohoraké kožné choroby pozná lekárska veda, ktoré vy len pod všeobecným názvom ako „lišaje“ znáte.
  Väčšia čiastka týchto kožných chorôb zvláštnymi hubami (plieseň) je zapríčinená, následkom čoho mnohé z nich aj chytľavé sú.
  Liečenie týchto chorôb ponechajte lekárom, lebo často povstanú škodlivé a nenapraviteľné následky z nesprávneho samoliečenia sa.
  Tu sa musím rozpomenúť na tie, vám každému známe detské kožné vyrážky, na takzvané „hompory.“
  Malé deti s ich slabučkou kožou veľmi sú náchylné k rozličným kožným vyrážkam, predovšetkým k tej hompore, ktorá sa na vlasatej hlave začína a pomaly sa rozširuje po celej tvári, spôsobiac veľké svrbenie a nepokoj nemluvniatka.
  Tá neodôvodnená mienka panuje medzi pospolitým ľudom, že vraj hompora nesmie sa sohnať, tojest liečiť, lebo vraj v opačnom páde neskoršie sa vypomstí na dieťati tým, že sa v dorastajúcom veku rozličné choroby vyskytnú následkom pri dieťati zatlačenej a nevyzretej hompory.
  To je veľký omyl, ba naopak, každá hompora nebezpečie kryje v sebe z ohľadu všeobecného zdravia s jej neprestajným hnisajúcim, hnojivým vplyvom na slabé detské ústrojnosti.
  Hompora práve tak sa musí dať liečiť, ako ktorákoľvek iná choroba, týmto dosiahneme to, že menej bude takzvaných ,,hostečných“ detí po dedinách a menej suchotinárov v dorastajúcom veku.
• Užívanie ovocia
  Naša príroda z milosti Pána Boha takrečeno prestretým stolom ponúka nám svoje poklady a neprestajne slúži našim chúťkam. Medzi tieto prírodou dané poklady patrí i rozličné k užívaniu súce ovocie ako napr. čerešne, maliny, slivky, hrušky, jablká, hrozno, atd; všetky slúžia k tomu, aby sme ich užívali, ale mierne a rozumne, lebo nemiernosť sa i na tomto poli veľmi vypomstiť môže.
  Tu vám v krátkosti tie najpotrebnejšie pravidlá podám; ak sa prispôsobujete k ním, tak vám užívanie ovocia nemôže zaškodiť. Prestúpite-li tieto pravidlá, nenapraviteľné zdravotné poškodenia môžu povstať.
  1. Len zralé ovocie sa môže užívať.
  2. Ovocie musí byť čisté od prachu a ktorejkoľvek špiny prosté.
  3. Práve preto sa musí každé ovocie pred užívaním v čistej vode umyť.
  4. Nie je radné zvlášť v letných časoch na lačný žalúdok ovocie užívať.
  5. Malým deťom, zvlášť ale kojencom žiadne ovocie sa nesmie dať, lebo ten slabušký detský žalúdok nestrávi ťažko stráviteľné ovocie, následkom čoho povstávajú rozličné žalúdkové a črevné choroby, ktoré mnoho ráz smrteľný priebeh majú a ktoré lekárska veda ako prudké letné vracanie a hnačku malých dietok pozná.
  Po užívaní ovocia nie je radné vodu piť alebo kyslé mlieko – cmar užívať.

VI. Kúpele, či lázne a klimatické liečivé kraje
Aby ste vedeli, čo sú vlastne kúpele, čili lázne a klimatické liečivé kraje a akému zdravotnému cieľu slúžia, v krátkosti vám opíšem i túto otázku.
Mnoho ráz počujeme od chorého o lekársku radu k nám sa obrátivšieho tú otázku, že vraj „či by nemohol ísť do kúpeľov“ – bez toho, že by vedel, čo sú vlastne tie kúpele a proti akým chorobám by malý byť účinlivé.
Pod názvom liečivé kúpele, či lázne, rozumie a pozná lekárska veda isté prirodzené pramene, v prírode sa nachádzajúce, ktorých voda dľa zkúsenosti dobročinným účinkom vplýva na niektoré choroby, zvlášte na takzvané vleklé (chronické) choroby.
Voda jednej čiastky týchto prirodzených prameňov upotrebuje sa ako ozajstná kúpeľná voda, tojest v nej sa kúpavame tým cieľom aby sme si jej pomocou, zakladajúcou sa na prirodzenom a neodškriepiteľnom vplyve istých prameňov naše niektoré choroby vyliečili alebo aspoň uľavili. – Také liečivé pramene sú na príklad svetochýrne piešťanské kúpele, účinkujúce proti rôznym rheumatickým chorobám. – Druhá čiastka týchto liečivých prameňov výlučne len ako liečivá pitná voda sa užíva zvlášte proti žalúdkovým chorobám, na príklad svetochýrne Karlove Vary. – Sú ale i také liečivé pramene, že ich vodu ako liečivú kúpeľnú vodu užívame ale zároveň tieto pramene aj k vnútrajšiemu užívaniu môžu byť upotrebované ako liečivá pitná voda, na príklad Číz (župa Gemerská), Polhora (župa Oravská).
Z veľká poznáme prirodzené horúce pramene, ktorých voda dosiahne až vyše 60° C tepla, ďalej teplé pramene a studené pramene.
Klimatické liečivé miesta sú vlastne kraje na ktorých pomery podnebia (podnebie – Klíma) sú priaznivejšie z ohľadu účinku na ľudské zdravie ako priemer ľuďmi obydlených krajov, tojest so svojím čistým, prachu, dymu prostým ľahkým a vždy rovnomerným povetrím, priaznivé vplývajú na ľudské zdravie, na pr. naša pýcha: Vysoké Tatry.
Že vlastne ktorí a akí chorí potrebujú kúpeľné-lázeňské alebo klimatické liečenie, to vždy len lekár môže zistiť a nariadiť ale nikdy nemocný sám, práve preto prv ako by ste išli do kúpeľov, musíte sa radiť vášho lekára, lebo takto mnohým nepríjemnostiam a daromným výdavkom môžete vyhnúť.
Do ozajstných kúpeľov – lázní patria v prvom rade rozličné rheumatické choroby, ako kĺbové a svalové lúpanie, trhanie, ďalej nervové (čuvové) bolesti, zakladajúce sa na vleklých (chronických) zánetoch nervovej (čuvovej) sústavy.
Proti týmto chorobám účinlivé kúpele – lázne sú na príklad Piešťany, Trenčianske Teplice, Bojnice, Štubnianske Teplice, Belluš, Smrdák atď.
Kúpeľné – lázeňske liečenie potrebujú ďalej rozličné ženské choroby zakladajúce sa na vleklých (chronických) zánetoch ženských deložných ústrojov; sem sa vraďujú rozličné chudokrvnosti, bledokrvnosti, telesné zoslabnutie osôb obojeho pohlavia.
Týmto chorobám zodpovedné kúpele sú na pr. Bardiov, Lúčky, Pezinok, Rajec, Sliače, Skleno- Vihňanské kúpele atď.
Kúpele, čili lázne, v ktorých voda užíva sa k pitiu ako liečivá voda cieľom liečenia mnohorakých chorôb žalúdkových a črevných ústrojov, vôbec ústrojov zažívania – na príklad také choroby sú žalúdkové a črevné katare, žlčné kamene, ľadveničné a pečenkové choroby (pečenka – jatrá) – vlastne nie sú kúpele ale liečivé miesta, v ktorých pitím liečivej pramennej vody sú liečené isté choroby.
Také liečivé miesta sú na pr. Karlove Vary v Čechách; Korytnica, Číž, Polhora atď. na Slovensku.
Klimatické liečenie potrebujú v prvom rade rozličné pľúcne choroby, pľúcne katare vleklého (chronického) priebehu, pľúcne suchoty, ďalej nervové (čuvové) choroby.
Iné choroby nepatria ani do kúpeľov ani na klimatické miesta, lebo tie sa môžu a dajú či doma, či v nemociach s úspechom liečiť, nakoľko sú vôbec ešte vyliečiteľné.
Ešte by som mal jednu poznámku, týkajúcu sa kúpeľného a klimatického liečenia. Úspešné liečenie môžeme čakať od kúpeľného alebo klimatického liečenia len v tom páde, jestli nemocný aspoň a najmenej 14 dní nepretržite sa zdržuje v istých kúpeľoch ale ku klimatickému liečeniu 2-3-4, prípadne aj viac mesiacov je potrebné.
Tu musím zmieniť i o tej známej obyčaji, ktorú náš ľud ako „banky stavať“ a „pijavice priložiť“ pozná. – Niet pochybnosti, že v niektorých chorobných prípadoch dobre účinkujú banky a pijavice, ale v akej miere užíva tieto náš pospolitý ľud, to už prevýši hranice rozumného smýšľania a mnoho nenahraditeľnej škody spôsobuje jednako nemocným i zdravým. – Banky a pijavice len krvnatá osoba môže si dať priložiť ale s vedomím lekára a na jeho radu.

VII. Povera – poverčivosť
Poverčivosť opanovala človečenstvo tým vo väčšej miere, čím ďalej pozreme do pravekov; ale i v dnešnéčasy a v prítomnej dobe ešte vždy opanuje menej vzdelané a zaostalé, predovšetkým východoeuropské národy.
Aby ste i v tejto, bohužiaľ, smiešnej otázke, poznali naše stanovisko, len v krátkosti vám podotknem, že rozumný a vzdelaný človek ešte nikdy nevidel čerta-diabla ani toho istého „hastrmana“, ktorý pekné barvisté, pestré stužky púšťa z pod vody, aby k sebe lákal neposlušné deti. Práve tak niet strašidla, ktoré by človeka nenadále zpoza bučka napadlo; „negniavi“ nás v našom pokojnom spánku a prípadne v nepríjemnom sne žiaden zlý duch, keď len nie ťažkou večerou obťažený náš plný žalúdok.
Nemáme ,,porobené“ nikým, lebo ľudský tvor nie je vstave nám „porobiť“; deťom „neprišlo z očú“, ale doista na riadnu a prirodzenú nemoc trpia.
Niet veštíc a vedomkáriek, ktoré by naším biedam a útrapám hojivý balsam mohli vyčítať z našej smutnej tvári, ale sú po svete prefíkané babky, ktoré vedia využiť ľudskú nevedomosť k svojim hmotným cieľom.
Nedajte sa na liečenie „vlčím mäsom“ „hadou masťou“, „čertovým výkalom“, „šarkanovou krvou“, ktoré netvorné látky vlastne ani nejestvujú; neumývajte vaše nezdravé deti čistecom, nepostrekávajte ich tvár ľudským močom v tom presvedčení, že ich týmto neľudským spôsobom vyliečite, lebo smiešnymi a poľutovania hodnými sa stanete pred každým rozumným človekom.
Verte v Boha, uznajte za pravdu lekársku vedu a dôverujte učeným mužom nášho ľudského spoločenstva.

VIII. Opatrovanie a výchova malých dietok
(Sostavená prednáška, ktorú som rnal v úmysle vydržiavať.)

Vážené manželky a matky!
Dlho som rozmýšľal, kým som sa odhodlal na vydržiavame jednej prednášky z oboru zdravotníctva. Rozmýšľal a váhal som z tej príčiny, lebo som povedomý bol toho, že náš ľud sa nezaujíma o také veci, ktoré mu najbližšie stoja, ale radšej chodí po chodníkoch, ktoré mu zdanlivé väčšie výhody poskytujú a po ktorých chodiac príjemnejšie zábavy si mieni zadovážiť.
Medzi mojim dlhým rozmýšľaním som ale na to presvedčenie prišiel, že našou povinnosťou musí byť smernice podávať ľudu tam, kde on z ohladu vzdelanosti najslabším sa vidí a vyučovať ho v tých znalostiach, ktoré sú najprirodzenejšie a týmto aj najpotrebnejšie.
Tieto nedostatky vašich všeobecných znalostí vzťahujú sa predovšetkým na vedomosti zdravotnícke, lebo však, uznajme si, že v tomto ohľade každý človek – vyjmúc lekárov – na tak slabých nohách stojí, že opravdu smiešne zkúsenosti si zadovažujeme my lekári v každodennom živote v styku s nemocnými a so zdravými na poli zdravotníckeho smýšľania ľudskej spoločnosti.
Napriek tomu ale každý človek, – predovšetkým naše staré babičky domnievajú sa, že mnoho rozumejú zdravotníctvu, a každý z týchto spomenutých hotovým lekárom sa stane a lekárske rady podáva na pravo, na ľavo keď u susedov niekto onemocnie, bez toho ale, že by najmenšieho pochopu mali, o čo sa vlastne jedná, lebo však nemôže voľakto rozumieť takej veci, o ktorej sa nikdy neučil, najmä ale podstate chorôb, ktoré poznať, rozoznať a zistiť môcť predpokladá dlhú, mnohoročnú výučbu na odborných školách.
Keďže je tomu tak, ja som si umienil, že sa pokúsim aspoň len v malej čiastke nahradiť vám tieto vaše nedostatky v zdravotných znalostiach a vaším jazykom, vaším smýšľaním sa pustím do takých vedeckých otázok, ktoré vám najbližšie stoja, ktoré niektorým z vás už veľké starosti spôsobili, druhým ale spôsobiť môžu.
Práve preto, aby som i ja prispieval k umenšeniu vašich starostí a útrap, za predmet mojej prednášky vybral som si z vedy zdravotníckej tú najmenšiu a najpovďačnejšiu čiastku, tojest.
Opatrovanie a výchova malých deti ako prvá povinnosť rodičov.
Snáď nemusím vám prízvukovať, že každá osoba ženského pohlavia od Pána Boha má dané prirodzené povolanie na tejto zemi: v rámci náboženských a mravných zákonov, vo veku prírodou určenom napomáha udržanie ľudského pokolenia, tojest človečenstva. Toto je to najšľachetnejšie povolanie, ktorým sa božský tvor chlúbiť môže a toto povolanie zabezpečí každej ženskej, manželke a matke to mimoriadne miesto v ľudskom spoločenstve práve tak, ako i pred zákonom a súdom.
Nebude od veci, keď sa na krátko odvrátim od pôvodného predmetu mojej prednášky a vysvetlím vám i tú otázku, čo je vlastne to materstvo.
Materstvo je ten prameň, z ktorého pochádza potecha a nádej rodičov a tým aj celá budúcnosť národov a človečenstva. – Jestli sa tento prameň ktorým koľvek spôsobom porušuje, namiesto očakávanej potechy a nádeje ľútosť a zármutok môžu ovládnuť rodičov, tým ale aj veľká a nenahraditeľná škoda sa prenesie na spoločenstvo a na národ.
Myslím si na to, že keď sa ženská matkou cíti, nech si svoj materský stav dľa prirodzených a božským žehnaním podporovaných zákonov váži a s najväčším duševným uspokojením prijme toto jej prírodou dané nové postavenie.
Veľká a na potomkov nenahraditeľná chyba pochádza z toho, keď jedna matka svoj materský stav s istou nespokojnosťou, neprestajnou duševnou rozčulenosťou prežíva, lebo táto nespokojnosť a rozčulenosť prenesie sa na plod a s ním aj do jeho života, čoho následky môžu byť rozličné nervové choroby, mrcha nemoc, choromyselnosť, ktoré my lekári ako
zdedené choroby považujeme a ich príčiny vždy len v rodičoch hľadáme a nájdeme.
Z druhej strany myslím aj na to, že nech sa nepokúsi jedna v materstve sa nachádzajúca ženská umele prerušiť svoje materstvo, lebo takéto zachádzanie už mnohým zapríčinilo veľké útrapy, nenapraviteľné choroby, hanbu a prenasledovanie trestným zákonom,
Musím sa tu s jedným ľudským porekadlom zrejmejšie vysloviť a moje smýšľanie vysvetliť, tojest niet takého, senom naloženého voza, na ktorý by sa ešte za jedny vidlice sena nezmestilo, taktiež niet takej deťmi požehnanej rodiny, že by sa pri jej jedácom stole ešte jednému dieťaťu kus chleba neušlo.
Predložiac tieto úvahy, prejdem na opravdivý predmet dnešnej prednášky, ktorý predmet som tým označil, že opatrovanie a výchova malých detí ako prvá povinnosť rodičov.
Dieťa, keď sa narodí, potechou slúži rodičom, príbuzným a všetkým dobrým známym, – každý sa teší a blahoželá.
To by bolo všetko v poriadku, keby tomu bolo aj navždy tak. ale bohužiaľ, nevieme vopred, že či tá naša novonarodená potecha nekryje v sebe zárodky neočakávanej duševnej bolesti, trápenia, zármutku pre rodičov, a telesnej bolesti pre seba samého.
Práve túto temnú budúcnosť odstrániť sa snažiť a zabezpečiť si chcieť jednu nádejeplnú budúcnosť svojim deťom je jadrom a podstatou opatrovania a výchovy dietok. lebo ako nás to staré príslovie učí, že vraj ,,dotiaľ je ohybný stromček, pokiaľ je mladý“, to isté sa vzťahuje i na dieťa, tojest ako ste si opatrovali a vychovávali svoje deti, takými členmi budú ľudskej spoločnosti.
Povinnosťou rodičov je opatrovanie a výchova dieťaťa od narodenia až po vstúpenie do školy, lebo v škole prevezme dobrú čiastku z týchto povinností neúnavný pán učiteľ, ktorý veľkými ťažkosťami musí zápasiť, aby tie rozličné dobre-zle chované deti na pravdivú cestu života s úspechom pripravovať mohol.
Táto, rodičom, v prvom rade ale matke prislúchajúca povinnosť sa len vtedy môže zdravým spôsobom vykonávať, keď aj matka dieťaťa si tie znalosti, ktoré potrebuje k pravidelnej výchove a opatrovaniu dietok zadováži.
Ale čo nás učí ten každodenný život? že mladá, ale aj staršia, teda zkúsenosti majúca matka ani toho najmenšieho pochopu nemá o opatrovaní a výchove detí.
Predovšetkým musím spomenúť, že nadájanie kojencov je tá čiastka opatrovania dietok, kde matky najviac sa previnia.
Jeden novonarodenec už od prvej hodiny svojho tunajšieho života takou presnosťou sa chová, že ani jedny hodiny nemôžu presnejšie ukazovať beh času.
Pravidlom je, že prvý deň po narodení novorodenec sa nemusí hneď kojiť – nadájať, ale sa mu len málo slabého armankového – kamilkového čaju naleje malou lyžičkou do úst. Po uplynutí niekolko hodín sa počína riadne nadájanie, a tu vám musím zdôrazniť, že hneď od prvého nadájania sa musí veľmi presne a dôsledne zadržať trihodinové obdobie od jedného nadájania až po druhé; keď ale dieťa spí, prebudiť sa nesmie, pokiaľ ono samé od seba sa ne-prebudilo.
Keď sa spiace dieťa plačom prebudí, matka nech si hneď nemyslí, že dieťa sa od hladu prebudilo a od hladu plače, tým menej, keď ešte nevypršal ten trihodinový čas od ostatného nadájania. Veľmi sa mýlia matky a nesprávne zachádzajú, keď prebudiace sa a plačúce dieťa hneď na prse dajú, mysliace si, že ono je hladné. – Nie je to tak; lebo dieťa plače, keď je mokré, keď je pokalené, keď ho snáď plienka, alebo čo iné tlačí, keď ho brucho bolí, tojest keď ho vetry tlačia.
Toto ostatné je najčastejšia príčina plakania dieťaťa, lebo veď takrečeno každá matka prekojí svoje dieťa, tojest viacej mu dá piť, ako by jeho žalúdok riadne a dôkladne stráviť mohol. Z toho nedokonale stráveného mlieka tvoria sa v črevách takzvané vetry, ktoré sa preťahujú z jednej čiastky čreva do druhej a keď na také miesto prišli, kde sa v črevách malá prekážka nachádza, tak sa tam shromaždujú, väčší vnútrajší tlak spôsobia na črevá a tento tlak vyvolá brušnú bolesť ďieťaťa, čo ono tým dá na javo, že začne bolestne kričať, lebo však povedať ešte nevie, čo mu vlastne je.
V takomto páde sa dieťa rozvinie z vankúša, prezre sa, či nie je mokré, pokalené, nechá sa málo na voľnosti, aby si mohlo nohy k bruchu pritiahnuť, lebo týmto si vnútrajší tlak, spôsobený v črevách koľko toľko uľaví; potom sa vezme na koniec prsta kúsok „masti vetrovej“ a ňou sa brucho dieťaťa – začínajúc okolo pupka a vždy vo väčšom kole z ľava na pravo – rozmastieva; prípadne môže sa na brucho dobre teplý (ako len zdržíme na svojej ruke) mokrý alebo suchý obkladok priložiť a dieťa celkom slabo zaviť do vankúša.
Na toto zachádzanie obyčajne utíchne dieťa a uloží sa na svoje miesto – do kolísky.
Mnoho ráz ale toto zachádzanie nepomôže, vetry sa len ďalej shromažďujú a dieťa veľkými brušnými bolesťami trápené kričí až sa zájde. V takýchto prípadoch zistiť sa musí, že vlastne kedy sa pokalilo (po-špinilo) dieťa a jestli už dlhší čas prešiel od ostatného kalenia (pošpinenia), musí sa mu dať jeden malý klistírček, povedzme jeden deci teplého kamilkového čaju. Preto aby sa ani jedna matka nepokúsila vopchať kúsok mydla alebo hlávku sirky do konečného čreva, lebo to je skutočne nemilosrdné a ľudskú zaostalosť dokazujúce zachádzanie, s ktorým sa bohužiaľ často stretávame v každodennom živote. Keď by sa na kamilkový klistírček nevykalilo a bolesti by i naďalej potrvaly, tak sa dieťaťu užiť dá kávovou lyžičkou ricínusového oleja, smiešaného s mannovým alebo rebarbarovým sladom v jednakých čiastkach; z tejto smiešaniny nech užíva dieťa po pol hodine až pokiaľ ho nepreženie.
Veľkú chybu urobí matka, keď plačúce a kričiace dieťa hneď priloží k prsníku a pokoji ho. Pravda je, že každé dieťa chytí tie prsníky do úst ale prečo? – Lebo dieťa má od prírody tú zvláštnosť, že keď sa mu čokoľvek vopchá do úst, hneď začne sať; to je vlastne prirodzený pud, ktorý umožňuje vývin dieťaťa. Keď ale si aj potiahne trošku mlieka, toto mu len zbytočne obťažuje žalúdok, lebo však ešte ani nevytrávilo z predošlého nadájania pochádzajúce mlieko, už sa mu zase čerstvé mlieko dostalo do žalúdka, to sa mu tam smieša a nestrávené mlieko prijde so stráveným do čriev, čoho koniec je nedokonalé trávenie, tvorenie sa črevných vetrov, brušné bolesti, prípadne hnačka, vracanie (dávenie) atď., atď.; koncom koncov ale ťažká žalúdková a črevná choroba. ,
Tieto žalúdkové a črevné choroby obyčajne sú zapríčinené častým a nepravidelným kojením, práve preto vás napomínam, že po tri hodiny nadájajte vaše nemluvniatka v noci ale dostačí, keď ich len dva razy pokojíte. – (Obšírnejšie viď o žalúdkovom a črevnom katare )
Nespokojnému a prípadne smädnému dieťaťu dajte v čas medzi nadájaním častejšie málo slabého čaju, tým sa upokojí a i ľahko zaspí.
Do šiesteho mesiaca dieťaťu nič iného nedajte, ako len ten prirodzený pokrm, tojest mlieko. Od šiesteho mesiaca môže sa už podať dieťaťu aj niečo iného, na príklad málo čistej mäsovej polievky so zavarenou žitnou krupicou (grískou) alebo 1-2 piškótky, niekedy jedno vajce na mäkko uvarené.
Nedávajte deťom chleba, koláčov, zemiakov, vôbec vám varených ťažkých jedál kapusty, fazule, slížov atď., lebo detský žalúdok tieto nestrávi ale chorobou sa odmení za vašu nevedomosť.
Pravidlom je, že každá matka môže svoje dieťa nadájať a len vo výnimečných prípadoch sa stáva, že matka nie je vstave nadájať z príčiny všeobecnej telesnej slabosti a ťažkej chorľavosti alebo príčiny nedostatku mlieka.
Ak ale následkom nevyhnutnej potreby potreby je umele kŕmiť dieťa, tojest na kravské mlieko ho dať, v takýchto pádoch najlepšie je lekára sa radiť, ktorý rozpovie spôsob umelého kŕmenia.
Tu len toľko podotknem, že do konca prvého mesiaca jedna čiastka kravského alebo kozieho mlieka, dve čiastky vody; od druhého mesiaca už napoly vodou smiešané mlieko sa môže dávať dieťaťu. V čas prvého týždňa sa pridá koncom noža mliečneho cukru k mliečnej miešanine, rátajúc to na deň, postupne ale viacej cukru, tak, že od druhého mesica už plnou kávovou lyžičkou sa môže pridať.
Tak mlieko ako i voda v najčistejších a len tomu cieľu slúžiacich nádobách osobitne sa musia rozvariť mlieko nesmie dlho vrieť, lebo ľahko prihorí a tým sa zkazí.
Prevarené mlieko a voda smiešajú sa a asi na 35° C tepla vychladnutá miešanina vliata do fľašky pre kojencov prestrojenej podá sa dieťaťu. Gumenná trúbeľka na fľaške pristrojená po každom kŕmení musí sa ztiahnuť a v čistej vode zamočená držať; fľaška sa hneď vyprázdni a dokonale vyplákne.
Dieťa sa 10-12 mesiacov nadája, potom čase musí sa už odlúčiť, lebo matkine mlieko počína už kapať a v záživnej hodnote a jakosti tratiť.
Čo sa týka šatstva, plienok a vôbec zavitia nemluvniatka, pravidlom je, že všetko, čím sa ne-mluvniatko stýka, nech je čo najmäkšie a príliš teplo nesmie byť zavité-zakrútené. – Len celkom ľahko a slabo sa má zaviť, horné končatiny – ruky nech sú voľné, spodné končatiny – nohy nie vytiahnuté, ba naopak, povoľne zavité, aby nohami dľa ľubovôle hýbať mohlo.
Pupok len do štvrtého týždňa sa musí zakrúcať, vlastne pokiaľ zaseknutý pupečník neodpadne – neodlúpi sa.
Do konca prvého roku každý deň sa musí okúpať v čistej, príjemne teplej vode, v čistej detskej kadi. Pri uložení do kúpeľnej kade matka chytí dieťa ľavou rukou tak, že chrbát dieťaťa matke na dlaň, hlava dieťaťa zase na predlaktie sa opre, pravou rukou idúc medzi stehnami na krížovom okolí chytí dieťa.
K umývaniu dieťaťa dobre je takzvané detské mydlo upotrebovať.Ústa dieťaťa nevymývajte, pokiaľ mu prvé zúbky nevyrástly. V noci nemusí sa k vôli dieťaťu svietiť, lebo škodlivé a otravné plyny, tvoriace sa z nečistého petrooleja, zo sviečky dráždia dýchacie ústroje dieťaťa na kašeľ a bolenie hlavy, nepokojný spánok zapríčiňujú.
Rozličným domácim čajom nenapájajte zbytočne vaše deti, lebo veď tie všelijaké zelinky, kvetinky, zrnká, slovom domáce liečivé byliny nie sú tak nevinné, ako by ste si to myslely. Pokúste sa len okúsiť tie vami varené a deťom prihotovené všelijaké miešaniny armánčekové, rascové a feniglové atď. aké sú ony nechutné, nepríjemné a mnoho ráz na dávenie dráždiace. Často sa stretávame s detskými žalúdkovými a črevnými katarmi, zapríčinenými napájaním dieťaťa tuhým čajom.
Jestli je potrebné dieťaťu medzi nadájaním proti smädu nejaký uspokojivý čaj podať, tak si zavarte čistou vriacou vodou v čistej, ale nie mastnej nádobe takzvaný ruský čaj, držiac ho dve minúty prikrytý a po precedení cez čistú plátennú šatku pridajte k nemu kúsok cukru, nechajte ho vychladnúť; týmto spôsobom dostanete dobrý, chutný a príjemný nápoj pre vaše deti.
Ovocie vôbec nedávajte deťom do konca druhého roku, lebo ľahko sa stanú nezdravými a ľahko upadnú do žalúdkovej a črevnej choroby zvlášte v letných mesiacoch.
Navyknite vaše deti k čistote a k poriadku v jedení. Nedovoľte im, aby sa v blate mazaly a po kalužiach-barinách sa máčaly. Naučte vaše deti už v tom malom veku, aby nepily vodu z priekop, z rieky, z potokov, lebo napriek tomu, že voda v nich čistou, ba veľmi chutnou a žiaducnou sa zdá, tie najnebezpečnejšie choroby môže v sebe kryť, na príklad horúčku, červienku, ba i koleru.
Vychovávajte vaše deti v slušnosti, v poslušnosti a zdvorilosti, nábožne, aby si v každodennom živote v odrastlom veku svoje miesto nájsť mohly ako spoľahliví, pracovití občania ľudskej spoločnosti.

IX. Desinfikovanie
Slovo desinfikovanie je pôvodom latinské a toľko znamená, že nákazu, tojest chorobu zapríčiňujúce huby (bacile) neškodnými má urobiť. Aby si teda tie odborné výrazy poznal, s ktorými sa stretávaš pri vystúpení nákazlivých nemocí, v krátkosti ťa poučím, že:
1. Desinfikovanie – neškodným urobenie;
2. desinfekčný prostriedok – také látky, ktorými neškodnými sa môžu urobiť nákazu zapríčiňujúce, hnilobuplodné huby; (karbol, vápno, luh, vriaca voda.)
3. desinfekčný prístroj – prístroj rozličnej skladby, slúžiaci k odstráneniu nákazy zo zašpinených predmetov (na pr. šatstvo, bielizeň, izbové náradie atď.)
4. desinfektor – taká osoba, ktorá je odborne vyučená k prevádzaniu desinfikovania.
V nasledovných riadkoch opíšem vám, ako máte pripraviť roztok karbolový, luhovú vodu a tekutinu vápennú, lebo tieto prostriedky potrebujete, ak sa s úspechom chcete brániť proti nákazlivým, chytľavým nemociam a ak chcete zamedziť ich šírenie, lebo veď zákon prísne nariaďuje, že v páde nákazlivej a chytľavej choroby príslušný alebo opatrovník každého nákazlivé nezdravého lekárom nariadené desinfikovanie vykonať má.
Najlepší desinfekčný prostriedok je vysoké teplo, poťažne oheň a vrelá voda, lebo tieto každú živú ústrojnosť, teda aj živé huby (bacile) zničia. Práve preto každú cenu nemajúcu maličkosť, ktorá s chorým v spojení stála, treba spáliť, zanečistené prádlo vo vriacej vode vyvariť; tak celkom iste vyhnete rozneseniu nákazy cestou prádla. Keď ale takéto zanečistené prádlo bez vyvarenia operete na dvore, týmto si celý dvor, ba aj studňovú vodu môžete zanečistiť, tojest nakaziť a nemoc medzi všetkých členov rodiny rozrniesť.
Veľmi dobrý prostriedok k desinfikovaniu je tekúce vápno, takzvané vápenné mlieko, ktoré v každej domácnosti ľahko sa môže zhotoviť a o ktorom si zapamätaj, že tým väčší má účinok, čím z čerstvejšieho vápna ho spravíš. Jeho zhotovenie tak sa deje, že na príklad jedno kilo čerstvé páleného vápna jedným litrom vody zaleješ, čím ono sa na prach rozpadne: tento prach potom s troma litry vody smiešaj a máš hotové tekuté vápno, tojest vápenné mlieko.
Aj z haseného vápna môžeš takú tekutinu spraviť, keď jeden liter haseného vápna s troma litry vody rozriediš, ale dobre daj pozor, aby si k tomu staré vápno neupotrebil, lebo z toho účinkujúce tekuté vápno nespravíš.
Veľmi spoľahlivý desinfekčný prostriedok je roztok luhového kameňa, ktorý tak môžeš shotoviť, keď 10-12 deka luhového kameňa v troch litroch vrelej vody rozpustíš. Na smytie náradia, odrhnutie dlážky s dobrým výsledkom dá sa potrebovať.
V každej okolnosti výtečný desinfekčný prostriedok je roztok karbolový, roztok karbolovej kyseliny, ktorý v dvojakej sile môžeš mať k potrebe k smytiu náradia, k desinfikovaniu výkalov, výpľuvkov vždy ten silnejší roztok upotrebuj, ktorý tak môžeš spraviť, keď jeden deci (10 deka) čistej karbolovej kyseliny vo dvoch litroch vody rozpustíš. K desinfikovaniu rúk ten slabší roztok karbolovej kyseliny potrebuj, ktorý tak pripravíš, keď pol deci (5 deka) čistej karbolovej tekutej kyseliny troma litrami vody rozriediš, alebo do jedného litra vody prileješ jednou stolovou (jedácou) lyžicou karbolovej kyseliny.
O čistej karbolovej kyseline si zapamätaj, že je to veľmi žravý (leptajúci) jed, prečo ho len na lekársky predpis dostaneš v lekárni. Keď si ho dostal, dobre pozoruj, aby deťom do rúk neprišiel, lebo si s ním ľahko môžu ruky popáliť, ba keď zo samopaše, alebo z omylu ho okúsia, silno si popália ústa.
Keď z neho roztok robíš (jednu jedácu lyžicu do litra vody), na hrdlo sklenice priviaž kúsok papieru a napíš, že je v sklenici karbolová kyselina, aby to niekto z omylu miesto vody, alebo čo je častejšie, miesto pálenky nevypil, lebo napriek jeho silného zápachu, ľahko sa môžu stať takéto nehody z nerozmyslenej unáhlenosti.
Zpomedzi desinfekčných prostriekov len s tými som ťa oboznámil, ktoré bez všetkej vedomosti a väčšich trov môžeš si doma pripraviť, lebo mimo týchto je ešte veľmi mnoho desinfekčných prostriekov, ktoré ale sú veľmi drahé a i zachádzanie s nimi viac znalosti vyžaduje. Tomuto cieľu slúžia i všelijaké parné desinfekčné prístroje a s jedovatými slúčeninami účinkujúce prístroje, akými väčšie obce zariadené sú.
Dobré a dôkladné desinfikovanie je najlepší spôsob ochrany proti nákazlivým, tj. chytľavým chorobám. Práve preto v páde vzniku takejto choroby neľutuj to malé ustávanie a tých pár grošov sa obstaranie si vyš uvedených desinfekčných prostriedkov, lebo za včasu vykonané desinfikovanie od mnohých starostí, útrat a prípadne nenahraditeľných ztrát oslobodí tvoju rodinu.
K prevedeniu dôkladného a odborného desinfikovania sú v každom notariáte vyučení desinfektori.

X. Byty – menšie domy
Z posiaľ rozpovedaného mohol si sa naučiť, že najhlavnejšia podmienka udržovania nášho zdravia je čistý byt a čistý dvor. Aby si ale tvoj byt a tvoj dvor v čistote udržať a skrze to zdravie tvojej rodiny od mnohých chorôb zachrániť mohol, potrebuješ zodpovedajúci, dľa požiadaviek zdravotníctva postavený a zariadený byt, tak aj k tomu patriaci poriadny dvor.
Každodenná zkúsenosť a smutné ustálenie vidieckych lekárov je to, že dedinské byty, prevážnym počtom ani tým najmenším požiadavkám z ohľadu zdravotníctva nezodpovedajú. Nemyslím tu v prvom rade byty tých chudobných ľudí, ktorí sú radi, že vôbec majú prístrešia so svojou chudobnou a mnohočlennou rodinou, ale tých myslím, ktorí sú dosť zámožní k tomu, aby zo svojho majetku a peňazí voľačo aj na svoj byt obetovať mohli.
Najviac vidieckych a dedinských domov a bytov v tom stave nachádzame, ako ich naši predkovia svojou počiatočnou zdravotníckou zkúsenosťou a známosťami postavili. Rozdiel je len ten, že odpadnutú maltu bedlivé gazdinky pred sviatkami pozamazujú blatom z hradskej poshrabovaným, ale ostatné zostane po starom.
Najhlavnejšia podmienka dobrého a zdravého bytu je, aby bol pohodlný a priestranný, aby bol suchý a aby sa mohol dobre prevetriť.
Lekárska veda už dávno vyrátala, že jeden dospelý človek aký priestor čistého vzduchu požaduje, aby vo svojom byte stále znesiteľný vzduch dýchať mohol. –
Nechcem ťa tu s ťažko porozumiteľnými číslicami obťažovať, len to si zapamätaj ako pravidlo, že na pr. jedna 4-5 členová rodina aspoň takú izbu potrebuje, ktorá má 4 metre dĺžky, 4 metre šírky a 3 metre výšky.
Samosebou sa rozumie, že túto miestnosť k iným cieľom upotrebovať nesmieš, len k bývaniu, ani variť v nej neslobodno, lebo mnohé výpary kazia a mokria vzduch. Obyčajne v kuchyni varíme, ale tú nesmieš čo izbu upotrebovať.
Zlá obyčaj panuje medzi ľudom, že keď aj má zodpovednú izbu na bývanie, tú veľmi neupotrebuje rodina, ale všetci sa vtisnú do kuchyne a tam bývajú. – Toto neodôvodní ani šporivosť, ani láska k pohodliu, lebo konečne nie za to si zarobíme každodenný chlebíček krvopotnou, mozoľnou prácou, aby sme nepotrebné peniaze na kopu shŕnali, ale oproti sebe a členom našej rodiny tú povinnosť máme, aby sme jednu čiastku nášho dôchodku na ochránenie nášho zdravia a na zaistenie menšieho pohodlia obrátili, – lebo čo stoja nahromadené peniaze, keď suchoty a iné nevyhojiteľné a zo zlého bytu pochádzajúce nemoce trápia a ničia členov rodiny.
Práve preto, keď nemáš zodpovedajúci byt a máš k tomu spôsob, – daj si vystaviť z pálenej tehly na suchom mieste s dobrými základmi domček s priestrannou izbou, zodpovedne veľkými oknami (aspoň 1 m. vysoké, 80 cm. široké) s doštenou dlážkou, osobitnou priestrannou kuchyňou; v týchto miestnostiach potom pekne a spokojne môžeš žiť, a radosť budeš nachádzať v peknom telesnom vývine tvojich dietok.
Ty s tvojím laickým rozmýšľaním nevieš pochopiť, aké nebezpečie skrýva v sebe mokrý, potuchlý a úzky byt, a prečo môžu ďakovať tvoje deti mnoho chorľavé zlému bytu. Posúdenie toho nechaj na lekársku vedu, ktorá viacej sa stará o teba, ako by si myslel, a zanechaj tie staré, poverčivé porekadlá, z ktorých naši predkovia mali potechu, ale pomôcť si nevedeli.
Tebe ale, brat môj chudobný, ktorý si nádenníkom, hoferom, želiarom, tú dôvernú a priateľskú radu dám, aby si sa s tvojou mozoľnou prácou, tvojou usilovnosťou a zdržaním sa od niektorých zbytočných pôžitkov (krčma – tabak) dotiaľ sporiť a peniaze shromaždiť usiloval, dokiaľ budeš mať spôsob zodpovedajúci, čistý, zdravý domček si vystaviť, lebo ver mi, že o mnoho blaženejší a spokojnejší budeš, keď svoju rodinu zdravú, tvoje deti dobre vyvinutými a k budúcemu životu zdravo pripravenými vidíš, ako keď stále s lekárom a lekárňou množíš tvoje hmotné a duševné starosti.
Zdravé bývanie, zdravý spôsob života zabezpečí ti tvoju celú budúcnosť. Keď si zdravý, nemusíš sa báť o tvoj každodenný chlieb, lebo zdravý a práceschopný človek i na ľade vyžije, prácu a zamestnanie si vždy nájde.
A teraz v tej nádeji sa lúčim s vami, milí čitatelia, že môj zdravotný návod – ktorý som pre vás napísal – pozorne prečítate, čo ste prečítali, to si zapamätáte a i k svojmu osohu obrátite. Keď ste sa z neho naučili, jako máte svoje zdravie pestovať, aby ste v každodennom živote mnohým, vás ohrozujúcim chorobám odolať mohli, – dajte ho ďalej tým, ktorí nemali príležitosť si ho nadobudnúť.
Nie je v mojom úmysle týmto návodom nejaké vedecké dielo vám dať do rúk, len to si želám, aby ste o niečo lepší a širší rozhľad mali na poli zdravotníctva. Jestli tento cieľ u vás dosiahnem, šťastlivým sa budem cítiť.
Daj Boh, aby ste môj dobrý úmysel vďačne prijali a z tejto knižočky moc poučenia načerpali.

Obsah
Predmluva ……………,………. 4
Úvod……………………….. 5
I. Dvor …………………….. 7
II. Bývanie……………………. 8
III. Čistota rodiny…………………. 10
IV. Nákazlivé nemoce………………… 11
A) Detské nákazlivé nemoce…………… 13
a) Osýpky. – (Drobnice – spalníčky)……… 13
b) Ovčie sypanice. – (Plané neštovice)……… 13
c) Zánet priušnice. – (Zápal ušnej hľúzy)……. 14
d) Dusivý kašeľ. – (Kŕčovitý alebo somársky kašeľ) … 14
B) Tuzemské nákazlivé nemoce………….. 15
.a) Spala. – (Šarlach – škarlát)………… 15
b) Záškrt. – (Difteritls – angína)……….. 17
c) Brušný týf. – (Horúčka – hlavnička – horká nemoc) 18
d) Červienka. – (Úplavica)………….. 19
e) Epidemické strnulie šije. – (Zmeravenie väzov – zánet obalov modzgových a obalov miechy)…….. 20
f) Šestonedelná horúčka. – (Horúčka omladníc) …. 20
g) Trachoma. – (Zrnitý katar spojivky)……… 21
h) Malária. – (Striedavá zimnica)……….. 22
i) Besnota. – (Vzteklina)………….. . 22
C) Pospolité nebezpečné z cudziny dovlečené nemoce …. 23
a) Škvrnitý týf………………… 23
b) Neštovice. – (Kiahne – opravdivé sypanice)….. 24
c) Asijská cholera……………… 25
a) Španielska horúčka. – (Chrípka – influenza) …. 26
D) Iné nákazlivé.nemoce…………….. 27
a) Všeobecné strnutie svalstva. – (Špinavé kŕče) …. 27
b) Kňahňa. – (Ruža)…………….. 28
c) Pohlavné choroby…………….. 29
d) Suchoty. – (Suchá nemoc – pľúcna tuberkulóza) . . 29
e) Slezinová sneť………………. 31
E) Vracanie a hnačka dietok. – (Priejem dietok)…… 32
F) Svrab…………………… 33
G) Všivavosť. – (Muňky)…………….. 34
H) Črevní červi. – (Hlísty – pásomnice)……… 34
I) Kožné vyrážky. – (Kožný výsyp – mokrá alebo suchá lišaj) 35
V. Užívanie ovocia…………………. 36
VI. Kúpele – lázne, klimatické kraje………….. 37
VII. Povera – poverčivosť………………. 40
VIII. Opatrovanie a výchova malých detí…………. 41
IX Desinfikovanie…………………. 51
X. Byty – menšie domy…………